Ako som riešil filtráciu I
Napsal: 28 čer 2005, 09:17
Ako som riešil filtráciu I
O tom ako filtrovať akvária s africkými cichlidami bolo popisaných mnoho strán a bolo vyjadrených mnoho často až protichodných názorov. O tom, že filtrácia, a zvlášť pre cichlidy je veľmi dôležitá, snáď už dnes nepochybuje nikto. Avšak o spôsobe filtrovania sa vedú medzi skusenými akvaristami rozsiahle diskusie, v ktorých sa hlavne začínajúci akvaristi často strácajú. Sám som preštudoval desiatky člankov na túto tému a diskutoval som na fórach s mnohými skúsenými akvaristami. Získané poznatky som aplikoval na mojom 600 l akváriu, ktoré pripravujem pre africké cichlidy z jazera Malawi.
Z rôznych druhov spôsobov filtrovania som sa rozhodol pre biologické filtrovanie v kombinácii s mechanickým. Tomuto rozhodnutiu som samozrejme podriadil vybavenie akvária.
V tomto článku bližšie opíšem mechanickú filtráciu v mojom akváriu. Druhé pokračovanie článku bude venované filtrácii biologickej.
Mechanickú filtráciu som riešil systémom UGJ (z anglického Under Gravel Jets). Cieľom tejto metódy je udržať vodu v akváriu v pohybe aby sa zabránilo ukladaniu kalu na dno akvária a vytváraniu čiernych zahnívajúcich zón napr. v piesku, pod kameňmi atď.
Ako už vyplýva zo samotného názvu systému voda sa udržuje v pohybe pomocou trysiek, ktoré sú vývodmi z potrubia inštalovaného na dne akvária pod pieskom alebo štrkom (Obr. 1).
Z rôznych druhov spôsobov filtrovania som sa rozhodol pre biologické filtrovanie v kombinácii s mechanickým. Tomuto rozhodnutiu som samozrejme podriadil vybavenie akvária.
V tomto článku bližšie opíšem mechanickú filtráciu v mojom akváriu. Druhé pokračovanie článku bude venované filtrácii biologickej.
Mechanickú filtráciu som riešil systémom UGJ (z anglického Under Gravel Jets). Cieľom tejto metódy je udržať vodu v akváriu v pohybe aby sa zabránilo ukladaniu kalu na dno akvária a vytváraniu čiernych zahnívajúcich zón napr. v piesku, pod kameňmi atď.
Ako už vyplýva zo samotného názvu systému voda sa udržuje v pohybe pomocou trysiek, ktoré sú vývodmi z potrubia inštalovaného na dne akvária pod pieskom alebo štrkom (Obr. 1).
Obr. 1
Voda je do potrubia a trysiek tlačená čerpadlami. Prúdenie vody ponad dno akvária vyvolané tryskami udržuje kal v pohybe a smeruje ho na saciu stranu čerpadla. Čerpadlo má na saciom otvore nasadený molitan, ktorý kal zachytáva. Týmto je cyklus uzatvorený.
Vzhľadom na veľkosť akvária (160 x 60) som zvolil dve čerpadlá. Každé čerpadlo má vlastné potrubie s tromi tryskami (Obr. 2 a 3)
Vzhľadom na veľkosť akvária (160 x 60) som zvolil dve čerpadlá. Každé čerpadlo má vlastné potrubie s tromi tryskami (Obr. 2 a 3)
Obr. 2
Obr. 3
Trysky som sa snažil nasmerovať tak, aby rovnomerne pokryli celú oblasť dna akvária (Obr. 4).
Obr. 4
Aby bolo prúdenie vody dostatočne silné ale zároveň aby príliš nerušilo ryby je potrebné vybrať vhodné čerpadlá. Ja som si vybral čerpadlá Rio 750, ktoré majú prietok cca 700 l/hod.
Vzhľadom na to, že čerpadlá su inštalované priamo v akváriu rozhodol som sa ich skryť v pozadí z polystyrénu, pričom som ale dával pozor aby nebol príliš obmedzený pohyb vody smerom k molitanom(Obr. 5 a 6).
Vzhľadom na to, že čerpadlá su inštalované priamo v akváriu rozhodol som sa ich skryť v pozadí z polystyrénu, pričom som ale dával pozor aby nebol príliš obmedzený pohyb vody smerom k molitanom(Obr. 5 a 6).
Obr.5
Obr. 6
Pri inštalácii potrubia odporúčam jednotlivé časti potrubia nelepiť ale spájať ich pomocou teflónovej pásky, čím sa dosiahne to, že potrubie je rozoberateľné. S teflónovou páskou sa robí veľmi dobre a rýchlo, a ak by aj náhodou niekde prepúšťala nič sa nedeje, veď je to celé v akváriu. Na potrubie som použil trúbky, kolená a T-kusy o priemere 1,6 cm (Obr. 7).
Obr. 7
Keďže konce trysiek budú po dokončení systému vyčnievať z piesku, resp. štrku, rozhodol som sa na ich výrobu použiť priehľadnú pvc hadicu aby ich bolo čo najmenej vidieť (Obr. 7).
Trysku som robil tak, že som do kúsku trúbky o dĺžke cca 2 cm nasunul kúsok hadice cca 4 cm (Obr. 8 )
Trysku som robil tak, že som do kúsku trúbky o dĺžke cca 2 cm nasunul kúsok hadice cca 4 cm (Obr. 8 )
Obr. 8
Koniec hadice som upravil do podoby trysky pomocou vriacej a studenej vody a kombinačiek (Obr. 9, 10 a 11)
Obr. 9
Obr. 10
Obr. 11
Aby trysky, nasadené na potrubie smerovali hore približne pod uhlom 45 stupňov, použil som na vývodoch potrubia 45 stupňové kolená, do ktorých som trysky zastrčil.
Keďže cichlidy sú známy bagristi je potrebné potrubie nejakým spôsobom zabezpečiť proti vykopaniu. Preto po nainštalovaní celého systému som potrubie zasypal pieskom tak aby bolo prekryté vrstvou hrubou približne 0,5 cm. Inak povedané vytvoril som na dne vrstvu piesku, ktorá je hrubá cca 2 cm, a v ktorej je skryté potrubie s výnimkou trysiek. Na túto vrstvu piesku som dal sieťku čo sa používa na okna proti komárom. Do sieťky som vyrezal diery pre trysky (Obr. 12 a 13).
Keďže cichlidy sú známy bagristi je potrebné potrubie nejakým spôsobom zabezpečiť proti vykopaniu. Preto po nainštalovaní celého systému som potrubie zasypal pieskom tak aby bolo prekryté vrstvou hrubou približne 0,5 cm. Inak povedané vytvoril som na dne vrstvu piesku, ktorá je hrubá cca 2 cm, a v ktorej je skryté potrubie s výnimkou trysiek. Na túto vrstvu piesku som dal sieťku čo sa používa na okna proti komárom. Do sieťky som vyrezal diery pre trysky (Obr. 12 a 13).
Obr. 12
Obr. 13
Na sieťku som potom dal ďalšiu vrstvu piesku hrubú cca 2 cm tak, aby konce trysiek vyčnievali nad piesok (Obr. 14).
Obr. 14
Posledným krokom je zamaskovanie trysiek a púmp pomocou dekorácie v akváriu. Pri maskovaní je treba dať pozor na to, aby sa nenarušil plánovaný smer pohybu vody, tým, že mu bude v ceste stáť dekorácia. Preto je potrebné si všetko dopredu dobre premyslieť. Tiež nie je dobré položiť na potrubie v piesku ťažké kamene, ktoré by ho mohli poškodiť (Obr. 15).
Obr. 15
V druhom pokračovaní vám opíšem moju predstavu biologickej filtrácie.
Ľuboš Gašparík alias Lgaspo