Ryby rodu Aulonocara z jazera Malawi

Podskupina článků pojednávající o rybách, chovu, odchovu a jiné!

Moderátor: Team AkvaMalawi

HODNOCENÍ ČLÁNKU

Můžete označit 1 možnost

 
 
Zobrazit výsledky

Ryby rodu Aulonocara z jazera Malawi

Příspěvekod Marc Elieson » 25 kvě 2007, 22:32

Ryby rodu Aulonocara z jazera Malawi


Cichlidy z jazera Malawi, ktoré sa v angličtine nazývajú „peacock“ (čiže pávie, pozn. prekladateľa), sú trvalo populárne medzi akvaristami viac ako 30 rokov. Vyznačujú sa niekoľkými vlastnosťami, ktoré im zaručujú trvalý dopyt. Samci týchto cichlíd sú jedni z najveľkolepejšie ozdobených cichlíd. Podobne ako ich vtáčí menovci, hrajú samci Aulonocary žiarivými perleťovými farbami, zatiaľ čo samice a mláďatá sú sfarbené dosť obyčajne. Rastúci samci menia svoje sfarbenie z jednotvárnej striebornej alebo sivo-hnedej na brilantnú modrú, žltohnedo-zlatú, jasnú žltú, krvavo-červenú a hrdzavo-oranžovú. Keď dospejú, ich sfarbenie je trvalé na rozdiel od ostatných nádherne sfarbených cichlíd, ktorých sfarbenie závisí na nálade rýb. Samci takmer stále predvádzajú svoje sfarbenie s roztiahnutými plutvami a snažia sa zaujať možnú ctiteľku. Na rozdiel od cichlíd rodu Aulonocara, sa väčšina mbuna a haplochromisovitých cichlíd takto vyfarbuje vtedy, keď prejavuje agresivitu alebo sa pokúšajú vytierať.

Ďalší faktor podporujúci ich popularitu, je ich relatívna mierumilovnosť voči ostatným rybám. Tak sa stávajú vhodným kandidátom pre spoločenské akváriá pod podmienkou, že ostatní spoluobyvatelia v akváriu sú vhodne vybratí (viac nižšie). Aulonocary sa pomerne ľahko množia a sú relatívne nenároční obyvatelia akvária. Kvôli týmto prívlastkom sú tieto cichlidy príťažlivé pre začiatočníkov, ale aj pre skúsených akvaristov.


Obrázek



Tieto cichlidy tvoria iba rod Aulonocara. Členovia rodu sú typickí značne predĺženými bočnými čiarami. Bočná čiara je rad perforovaných šupín na boku ryby, ktorá je napojená na nervový systém citlivý na tlak. Špecializované bunky v bočnej čiare, nazývané neuromasty, umožňujú rybám rozpoznávať vibrácie a elektrické impulzy v okolitej vode. Bočná čiara je teda nevyhnutná, aby bola ryba schopná zaznamenať potencionálneho predátora, ako aj obeť (Loiselle, 1985). Aulonocary sú zvlášť citlivé na tlak kvôli zväčšeným pórom na hlave a predĺženiu bočnej čiary až na čeľusť. Hlavu majú takmer bez šupín, takže toto predĺženie bočnej čiary na hlave je jasne viditeľné ako jamky a ryhy (Konings, 2001). Tieto charakteristické otvory sú dobre viditeľné na aulonokarách mimo vody pri bočnom svetle (Spreinat, 1995). Póry na podočnicových kostiach na hlave sú tak výrazne zväčšené, že pripomínajú dierky na flaute. Keď Regan v roku 1921 zaviedol tento rod, jeho meno vybral podľa tejto unikátnej vlastnosti. Slovo Aulonocara je odvodené z gréckeho slova „aulos“, čo znamená rúrka a „kara“, čo znamená hlava (Eccles, 1989).

Aulonocary žijúce v hlbokých a tmavých vodách, si vyvinuli tento zmysel a spoliehajú sa naň pri love potravy. Sú to ryby živiace sa vodným hmyzom pri dne, a preto sú takmer stále objavované tesne pri dne jazera. Lovia bezstavovce žijúce v dne prostredníctvom týchto rozšírených kanálikov citlivých na tlak vo svalovine čeľuste. Vznášajú sa nehybne len niekoľko milimetrov nad pieskom. Rozšírenými pórmi na spodnej strane hlavy sú schopné zaznamenať mikropohyb drobných bezstavovcov v piesku. Vznášajú sa nehybne až kým nezaregistrujú takýto jemný pohyb koristi. Hneď potom nasleduje okamžitý výpad do piesku. Piesok potom preosejú cez žiabre zadržiavajúc potravu (Konings, 1995).


Obrázek



Táto lovecká technika nebola dokumentovaná v akváriu, najpravdepodobnejšie kvôli chýbajúcim larvám hmyzu a iných malých kôrovcov v substráte akvária. Často snoria v piesku po každom kŕmení, pravdepodobne hľadajú drobné čiastočky potravy, ktoré sa stratili na dne. V akváriu sa Aulonocary ľahko prispôsobujú a prijímajú takmer akékoľvek komerčne vyrábané krmivo. Aj keď vyžadujú živočíšne bielkoviny v potrave, je múdre poskytnúť im Spirulinu, aby ich modré sfarbenie vyzeralo čo najlepšie. Podobne, krmivo s obsahom krillu zlepší červené a oranžové sfarbenie. Všetky renomované značky potravy pre cichlidy obsahujú dostatočné množstvo žltého pigmentu, takže v tomto ohľade netreba príliš vyberať medzi jednotlivými druhmi krmív. Pravidelne sa môže skrmovať mrazená aj živá potrava, ale nie je to nevyhnutné. Ak sa používa takáto potrava, mala by sa podávať iba ako doplnok k vločkovému alebo granulovanému krmivu. Treba mať tiež na pamäti, že dospelí jedinci vyžadujú viac než len vločkové krmivo, aby sa udržali v optimálnej chovnej kondícii. Najlepšie je kŕmiť tieto cichlidy raz až dvakrát denne a nie viac, než stačia skonzumovať počas 2 minút. Na rozdiel od mbuna cichlíd, ktorých agresivita si vyžaduje kŕmenie niekoľkokrát denne, Aulonocary majú stredný temperament a sú veľmi nenáročné. Preto by ich kŕmny režim mal byť minimálny, menej častý, ale úplný.

Pri uvažovaní o zariadení akvária je dôležité brať do úvahy prirodzené prostredie, v ktorom Aulonocary žijú. Ako substrát je najvhodnejší piesok. Štrk s ostrými hranami môže podráždiť ich žiabre, keďže často „prežúvajú“ a prehrabávajú substrát po každom kŕmení. Okrem toho, samci si radi hĺbia plytké priehlbiny v piesku pred trením, ktoré sa menej často vyskytujú, ak sa používa ako substrát štrk.


Obrázek



Kamene sú v akváriu dôležité, pretože väčšina druhov cichlíd rodu Aulonocara exportovaných pre akvaristiku sú cichlidy žijúce v skalnatom biotope. Obývajú špecificky prechodnú zónu, kde sa v hĺbke stretáva voľný piesok s kameňmi. Sú naviazané na skalnaté prostredie tohto biotopu, ktorý im poskytuje potrebnú ochranu vzhľadom k ich relatívne malej veľkosti. Podobne v akváriu obľubujú zoskupenia kameňov. Ochotne obsadzujú jaskyne a väčšie škáry a priestor medzi kameňmi alebo v ich blízkosti je ich obľúbeným miestom pre rozmnožovanie. Jednoduchou alternatívou ku kameňom sú hlinené kvetináče. Hoci nie sú príliš estetické, plnia si svoju úlohu. Niektorí kreatívni akvaristi oblepia kvetináče alebo plastové trubky pieskom, aby ich zamaskovali. Dá sa to spraviť 100% silikónom alebo tavnou pištoľou.

V akváriu sa dajú tiež pestovať živé rastliny. Aulonocary, na rozdiel od iných cichlíd z jazera Malawi, nekonzumujú rastliny. Majú však tendenciu ich vyhrabať. Rastliny by preto mali byť upevnené. Jávsky mach by mal byť priviazaný k drevu alebo ku kameňom čiernym silónom na chytanie rýb. Iné rastliny by mali byť zasadené v nádobkách (ak je to možné) a zaklinené medzi kamene. Hoci sú Aulonocary prispôsobené nie príliš osvetlenému prostrediu v jazere, ľahko sa prispôsobia silnejšiemu osvetleniu potrebnému pre rast akvaristických rastlín.


Obrázek



Voda je v jazere Malawi dosť alkalická, hoci medzi jednotlivými lokalitami sa pozorovali menšie rozdiely. Priemerná povrchová teplota vody kolíše medzi 23-28°C, čo závisí na ročnom období a lokalite (Konings, 2001). Keďže sa jedná o obrovskú masu vody, fauna nie je vystavená rýchlym zmenám teploty alebo chemického zloženia. V akváriu by sme si mali dať námahu vytvoriť tak stabilné prostredie, ako je to len možné. Teplota vody by mala byť stabilná, bez náhlych výkyvov. Spoľahlivý ohrievač pomôže udržať dostatočne stálu teplotu vody. Známe pravidlo pre výber vhodného ohrievača je vybrať ohrievač s watážou v pomere 3W na 3,8 litra vody akvária.

Okrem stabilnej teploty je treba brať ohľad aj na chemické vlastnosti vody. Prvým krokom k vytvoreniu stabilného chemizmu vody je „pritvrdiť“ vodu. Celková a uhličitanová tvrdosť vody by nemala byť nižšia ako 10. Nižšie hodnoty majú za následok nestabilné pH prostredia bez ohľadu na úsilie a množstvo peňazí investovaných do zvyšovania pH. Tvrdosť vody je možné zvýšiť chemikáliami, ale najjednoduchšia (a najlacnejšia) metóda je používanie vhodných kameňov. Napríklad vápenec je tvorený uhličitanom vápenatým, prirodzeným pufrom, ktorý sa nachádza v mnohých biologických systémoch. V akváriu pomáha udržiavať pH vody v rozmedzí 7,8 – 8,0.


Obrázek



V jazere sú samci samotárski a teritoriálni. Ich teritórium má zvyčajne 0,5 m priemer a v jeho strede sa nachádza škára alebo skalný previs, ktorého úloha je chrániť odzadu a umožňovať únik. Samice žijú na rozdiel od samcov samostatne alebo v malých skupinkách a zvyčajne sa zdržujú v blízkosti samcovho teritória (Spreinat, 1995). Na základe uvedeného a skúseností akvaristov za posledných 30 rokov sa odporúča chovať Aulonocary v pomere 1 samec na 2-3 samice.

Rozmnožovanie týchto cichlíd v akváriu nie je príliš ťažké. Rituály dvorenia sú prudké a dlhotrvajúce a je veľmi vzrušujúce ich pozorovať. V jazere sa samci predvádzajú väčšinou pred vstupom do jaskyne, kde vyhĺbili jamku v piesku (Staeck, 1981). Ukazujú svoje roztiahnuté plutvy a často ich úzke, bočné pruhy stmavnú. Dvoriaci samci sa prudko a bleskovo pohybujú, aby pritiahli pozornosť samíc. Ak samec upútal pozornosť povoľnej samice, vedie ju do plytkého hniezda. Potom obaja urobia niekoľko otočiek v polohe T, kým samica konečne vypustí pár ikier. Hneď, ako ich samica chytí do úst, samec ich oplodní. Tento proces sa niekoľkokrát opakuje a končí sa, ak samica stratí záujem. Keď sa výter skončí, ikry sa vyvíjajú v papuli samice počas 21-28 dní. Keď sú mláďatá dostatočne vyvinuté, aby dokázali plávať a samostatne sa živiť, samica ich vypustí. V prírode sa matka stará o mláďatá počas prvého týždňa alebo aj dlhšie, ale v akváriu sa to deje len zriedkavo. V závislosti na veľkosti samice je počet ikier z jedného výteru 12-50 ks a čerstvo vypustené mláďatá majú asi 10 mm. Väčšina akvaristov udržiava teplotu v akváriu 26-28°C, pretože ryby sa vytierajú ľahšie, ak sa chovajú v teplejšej vode (Loiselle, 1988). Vyššia teplota tiež zrýchľuje vývoj embryí v matkinej papuľke. Tým sa výrazne znižuje čas nosenia a skracuje obdobie medzi dvoma výtermi.


Obrázek



V akváriu, kde je priestor obmedzený, samci pokračujú v nadbiehaní samici počas niekoľkých dní po výtere. Je preto potrebné, aby mala samica úkryt pred dotieravým samcom. Bez úkrytu samica často predčasne ukončí inkubáciu ikier. Samice Aulonocary počas obdobia inkubácie neprijímajú potravu. V dôsledku toho slabnú a sú ľahko stresované, keď sú opakovane naháňané a hryzené. Preto sú jaskyne a iné úkryty nevyhnutné. V niektorých prípadoch je najlepšie umiestnenie do iného akvária. Samica môže byť po výtere prelovená do iného akvária a umožní sa jej tak prečkať inkubáciu mimo ostatných rýb bez strachu z ubližovania ostatnými rybami. Odporúča sa však neodloviť samicu bezprostredne po výtere. Stres vyvolaný krátko po výtere by mohol viesť k predčasnému ukončeniu inkubácie. Ak sa samica odloví, treba jej umožniť zregenerovať sa 3-7 dní po vypustení mláďat pred vrátením späť do pôvodného akvária. Ak je starostlivosť správna, samica sa vytiera približne každých 8 týždňov (4 týždne po vypustení mláďat). Pravidelná výmena vody a potrava bohatá na bielkoviny ich udrží vo vysokej kondícii.

Druhy rodu Aulonocara sú známe kvôli ich tendencii kríženia, a preto mnoho zodpovedných akvaristov sa stráni chovu viac ako jednej skupiny v tom istom akváriu. Ak sú jednotlivé druhy vhodne vybraté, je možné chovať spolu aj viac odlišných druhov Aulonocary v jednom akváriu (Konings, 2002). Pre ďalšie informácie, ako bezpečne miešať Aulonocary, klikni sem.


Obrázek



Kríženie obvykle nie je problém, ak chce chovateľ chovať iba samcov. Akvárium poskytuje hojnosť farieb, keďže samci nevyžadujú prítomnosť samíc na plné vyfarbenie. Treba však dať pozor na to, že niektorí samci sa nemusia plne vyfarbiť, ak sa v akváriu nachádzajú s inými, podobne sfarbenými samcami, aj keď sa nemusí prejaviť agresivita medzi dvoma rybami. To je typické predovšetkým pre žlto sfarbené Aulonocary.

Aulonocary sa môžu chovať spoločne s množstvom iných cichlíd z jazera Malawi. Mnoho miernych haplochromisovitých, strednej veľkosti, sú vynikajúcimi spoluobyvateľmi. Rôzni členovia rodov Copadichromis, Cyrtocara, Placidochromis, Protomelas, Otopharynx, Nyassachromis a Sciaenochromis sú populárne a často úspešne chované druhy spolu s Aulonocarami.


Obrázek



Nie všetky cichlidy z jazera Malawi sú však vhodní spoluobyvatelia. Aulonocary by nemali byť v jednom akváriu s mbuna cichlidami alebo inými temperamentnejšími cichlidami, ako sú druhy rodu Labeotropheus, Petrotilapia, Metriaclima alebo Pseudotropheus. Hoci je pravda, že mbuny a Aulonocary žijú spoločne v skalnatom biotope v jazere Malawi, zriedkavo sa dostanú do vzájomného kontaktu. Aulonocary sa vyskytujú najčastejšie v hĺbke 6-40 m a mbuny, na druhej strane, sa nachádzajú v horných 5 m vodného stĺpca (Spreinat, 1995). Príčina tohto rozdielu je v odlišných nárokoch na potravu medzi týmito dvoma skupinami. Mbuny oškrabávajú riasy na skalách v jazere. Aby riasy prosperovali, vyžadujú silné svetlo. Aulonocary žijú v hĺbkach príliš hlboko na to, aby tam rástli riasy v hojnosti. To znamená, že Aulonocary a mbuny nie sú prirodzenými spoločníkmi.

Mbuny a Aulonocary sú zlými spoluobyvateľmi hlavne preto, že mbuny sú značne agresívnejšie (niekto by mohol povedať protivnejšie). Ich agresivita a hyperaktivita stresuje Aulonocary. Chov týchto dvoch skupín v spoločnom akváriu sa zvyčajne ukáže ako škodlivé voči Aulonocarám, ktoré sú v neustálom stave podriadenosti. Niektorí chovatelia, ktorí miešajú tieto ryby, môžu tvrdiť, že žiadne také nepriaznivé podmienky neexistujú. Možno to niekedy vyzerá ako umelé tvrdenie, ale Aulonocary chované spolu s mbunami rastú pomalšie, sú menej farebné a žijú kratšie. Aulonocary prenesené z týchto podmienok prejavia dramatickú premenu za krátky čas, čo potvrdzuje toto odporúčanie.

Ako vidíte, Aulonocary z jazera Malawi sú prekrásne ryby so značnou špecializáciou. Ich nápadné farby, jednoduchosť chovu, relatívna mierumilovnosť voči iným rybám a ich plodnosť ich robí jedným z hlavných pilierov tohto koníčka. Určite si vyberiete podľa chuti v množstve farebných vzorov. Ak ste predtým nechovali žiaden druh Aulonocary, odporúčam to skúsiť. Rýchlo zistíte, prečo zostávajú v hobby aj po viac ako 30 rokoch.

Literatúra

1. Eccles, David H. And Ethelwynn Trewavas. 1989. Malawian Cichlid Fishes; the Classification of some Haplochromine Fishes. Lake Fish Movies, Herten, West Germany.
2. Konings, Ad. 1995. Cichlidae Live Part 2: Diving in Lake Malawi. Trophic Adaptations. Cichlid Press, El Paso, TX.
3. ____. 2001. Malawi Cichlids in their Natural Habitat, 3rd ed. Cichlid Press, El Paso, TX.
4. ____. 2002. “Malawi Cichlids”. Enjoying Cichlids, 2nd ed. Ed. Ad Konings. Cichlid Press, El Paso, TX.
5. Loiselle, Paul V. 1985. “Butterflies and Peacocks from Lake Malawi”. Freshwater and Aquarium Magazine, Mar 1985; pp. 10-21.
6. ____. 1988. A Fishkeeper's Guide to African Cichlids. Tetra Press, Blacksburg, VA.
7. Spreinat, Andreas. 1995. Lake Malawi Cichlids from Tanzania. A. Spreinat, Göttingen, Germany.
8. Staeck, W. and H. Linke. 1981. Afrikaniscae Cichliden. II. Buntbarsche aus Ostafrika. Tetra-Verlag, Melle.


Autor: Marc Elieson © Cichlid-Forum.com
Překlad: canart
Zdroj: http://www.cichlid-forum.com/articles/peacocks.php
Marc Elieson
zahraniční VIP
 
Příspěvky: 32
Registrován: 14 črc 2006, 16:17

Zpět na O rybách

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník

cron